V deň slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta 2021, zložil pri konventuálnej svätej omši svoje prvé mníšske sľuby br. Rastislav Mária od Dvoch Sŕdc Lásky Priesol OSB. Zložením sľubov sa na jeden rok zaviazal k životu podľa Reguly sv. Benedikta a Konštitúcie Kongregácie Zvestovania v Samporskom kláštore, čím započal poslednú fázu mníšskej formácie, pred definitívnym začlenením do kláštora.
Mníšske sľuby, tradične vyjadrené v čítaní a podpísaní listiny profesie, zložil brat Rastislav v prítomnosti o. Vladimíra Kasana OSB, priora kláštora, ktorý je zároveň vyšším predstaveným a ordinárom Samporských mníchov, ako aj príbuzných a priateľov, ktorí sa zúčastnili na tomto obrade.
Obrad prvej mníšskej profesie je dôležitým medzníkom formácie nového mnícha. Zakončuje obdobie noviciátu, po ktorom novic žiada o prijatie mníšske spoločenstvo, ktoré definitívne rozhoduje o jeho žiadosti v tajnom hlasovaní. Po zložení prvých sľubov, skladaných v Samporskom kláštore na obdobie jedného roka, začína obdobie juniorátu, v ktorom profes dostáva úlohy vyžadujúce väčšiu mieru osobnej zodpovednosti, postupne sa pod dohľadom magistra učí samostatnej osobnej i duchovnej formácii a zároveň má možnosť sa upevniť a posilniť vo svojom rozhodnutí navždy sa zasvätiť Bohu ako benediktínsky mních. Na zloženie večných sľubov sa vyžaduje aspoň dvojnásobné obnovenie dočasných sľubov (teda najmenej tri roky formácie v junioráte), po ktorom môže profes požiadať o pripustenie k večným sľubom, o ktorom opäť rozhoduje spoločenstvo v tajnom hlasovaní.
Mnísi v západnej cirkvi sa navonok odlišujú od rehoľníkov aj formulou svojich sľubov. Podľa Reguly sv. Benedikta, jedného z najvýznamnejších písomných prameňov zasväteného života v Cirkvi, skladajú mnísi sľuby stálosti, spôsobu života a poslušnosti. Týmito sľubmi sa viažu ku konkrétnemu mníšskemu spoločenstvu, ako aj k Regule a svojmu predstavenému. Liturgický obrad skladania mníšskych sľubov v benediktínskej tradícii obsahuje tri hlavné prvky: prosba kandidáta o Božie milosrdenstvo a prijatie do spoločenstva, prečítanie a podpísanie listiny sľubov, ktorá je viditeľným znakom zasvätenia mnícha a kladie sa na oltár ako Bohu milá obeta, a spev žalmového verša (v latinskom preklade): Prijmi ma, Pane, podľa tvojho výroku a budem žiť; a nezahanbi ma v mojom očakávaní (porov. Ž 117 [118], 116). Spev tohto verša, ktorý po profesovi opakuje celé spoločenstvo, je vyjadrením nádeje i prosbou o Božiu pomoc, keďže ľudská snaha a možnosti nemôžu stačiť na dosiahnutie svätosti, ku ktorej je profes povolaný skrz cestu zasvätenia sa Bohu medzi bratmi v kláštore.