Sviatok Obetovania Pána, 2. februára 2016, mal v benediktínskom kláštore Premenenia Pána v Sampore zvlášť slávnostnú príchuť. V Deň zasväteného života totiž zložil svoje prvé mníšske sľuby br. Dominik Mária Mucha OSB. Zložením sľubov sa na jeden rok zaviazal k životu podľa Reguly sv. Benedikta a Konštitúcie Kongregácie Zvestovania v Samporskom kláštore, čím započal poslednú fázu mníšskej formácie, pred definitívnym začlenením do kláštora.

Mníšske sľuby, tradične vyjadrené v čítaní a podpísaní listiny profesie, zložil brat Dominik Mária v prítomnosti o. Vladimíra Kasana OSB, priora kláštora, ktorý je zároveň vyšším predstaveným a ordinárom Samporských mníchov. Na slávnosti sa zúčastnili aj príbuzní a priatelia nášho spolubrata, ako aj bratia redemptoristi z farnosti Banská Bystrica-Radvaň, kde brat Dominik Mária strávil väčšiu časť svojho života.

Obrad prvej mníšskej profesie je dôležitým medzníkom formácie nového mnícha. Zakončuje obdobie noviciátu, po ktorom novic žiada o prijatie mníšske spoločenstvo, ktoré definitívne rozhoduje o jeho žiadosti v tajnom hlasovaní. Po zložení prvých sľubov, skladaných v Samporskom kláštore na obdobie jedného roka, začína obdobie juniorátu, v ktorom profes dostáva úlohy vyžadujúce väčšiu mieru osobnej zodpovednosti, postupne sapod dohľadom magistra učí samostatnej osobnej i duchovnej formácii a zároveň má možnosť sa upevniť a posilniť vo svojom rozhodnutí navždy sa zasvätiť Bohu ako benediktínsky mních. Na zloženie večných sľubov sa vyžaduje aspoň dvojnásobné obnovenie dočasných sľubov (teda najmenej tri roky formácie v junioráte), po ktorom môže profes požiadať o pripustenie k večným sľubom, o ktorom opäť rozhoduje spoločenstvo v tajnom hlasovaní.

Mnísi v západnej cirkvi sa navonok odlišujú od rehoľníkov aj formulou svojich sľubov. Podľa Reguly sv. Benedikta, jedného z najvýznamnejších písomných prameňov zasväteného života v Cirkvi, skladajú mnísi sľuby stálosti, spôsobu života a poslušnosti. Týmito sľubmi sa viažu ku konkrétnemu mníšskemu spoločenstvu, ako aj k Regule a svojmu predstavenému. Liturgický obrad skladania mníšskych sľubov v benediktínskej tradícii obsahuje tri hlavné prvky: prosba kandidáta o Božie milosrdenstvo a prijatie do spoločenstva, prečítanie a podpísanie listiny sľubov, ktorá je viditeľným znakom zasvätenia mnícha a kladie sa na oltár ako Bohu milá obeta, a spev žalmového verša (v latinskom preklade): Prijmi ma, Pane, podľa tvojho výroku a budem žiť; a nezahanbi ma v mojom očakávaní (porov. Ž 117 [118], 116). Spev tohto verša, ktorý po profesovi opakuje celé spoločenstvo, je vyjadrením nádeje i prosbou o Božiu pomoc, keďže ľudská snaha a možnosti nemôžu stačiť na dosiahnutie svätosti, ku ktorej je profes povolaný skrz cestu zasvätenia sa Bohu medzi bratmi v kláštore.

Fotografie zo slávnosti sú k dispozícii v našom fotoarchíve.