O interpretovi

Daniel Roth, jeden z popredných organových virtuózov súčasnosti, zastával viaceré prestížne pozície ako interpret aj pedagóg. Vo veku dvadsiatich rokov debutoval na organe Baziliky Sacré-Cœur v Montmartre v Paríži ako asistent svojej učiteľky, Madame Rolande Falcinelli. Neskôr ju vystriedal na poste titulárneho organistu, ktorý zastával až do roku 1985, keď bol vymenovaný za titulárneho organistu v bazilike svätého Sulpícia – slávnom parížskom chráme, kde jeho predchodcami boli Charles-Marie Widor, Marcel Dupré a Jean-Jacques Grunenwald. V roku 2023 bol vymenovaný za „emeritného titulárneho organistu“ s ohraničenou činnosťou: hrá na organe počas nedeľných a slávnostných omší, raz mesačne na koncertnej „Audition“ a príležitostne pri špeciálnych bohoslužbách.

Jeho učiteľmi na Parížskom konzervatóriu boli aj Marie-Claire Alain a Maurice Duruflé. Vyhral niekoľko súťaží, vrátane Grand Prix de Chartres v roku 1971 za interpretáciu a improvizáciu. Po pedagogických pôsobeniach na konzervatóriách v Marseille, Štrasburgu a na Hudobnej akadémii v Saarbrückene pôsobil v rokoch 1995 až 2007 ako profesor organovej hudby na Hudobnej akadémii vo Frankfurte nad Mohanom. Daniel Roth bol tiež sídelným umelcom v Národnej svätyni Nepoškvrneného počatia a vedúcim organovej katedry na Katolíckej univerzite vo Washingtone D.C.

Je pozývaný na koncerty ako sólista, ako aj v spolupráci so známymi orchestrami. Okrem toho vedie majstrovské kurzy a pôsobí ako porotca na organových súťažiach po celom svete. Dňa 11. novembra 2005 hral na slávnostnom otvorení nového organa Karla Schuke v koncertnej sále „Veľkovojvodkyňa Joséphine-Charlotte“ v Luxemburgu, pri ktorého výstavbe pôsobil ako umelecký poradca.

Je tiež plodným skladateľom organových, vokálnych, komorných i orchestrálnych skladieb. Mesto Ludwigshafen (Nemecko) mu zadalo objednávku na orchestrálne dielo „Licht im Dunkel“ (Svetlo v tmách), ktoré malo premiéru v máji 2005 v tomto meste a v apríli 2006 v Paríži (kostol Saint-Étienne-du-Mont) pod taktovkou jeho syna François-Xaviera Rotha. Dielo bolo neskôr vydané vydavateľstvom Schott ako rovnomenný triptych: 1. časť – Nádej, 2. – Láska, 3. – Radosť.

Za svoje kompozície získal cenu Florenta Schmitta, ktorú udeľuje Akadémia krásnych umení (Institut de France). Daniel Roth je tiež známy svojimi brilantnými improvizáciami, ktoré pravidelne zaraďuje do svojich koncertných programov. Má na konte množstvo nahrávok, ktoré pokrývajú organový repertoár od 17. storočia až po súčasnosť. Viaceré z nich boli ocenené kritikou.

Je rytierom Čestnej légie (Francúzsko), dôstojníkom Rádu umení a písomníctva (Francúzsko), čestným členom Kráľovského kolégia organistov (Veľká Británia), nositeľom medaily Kráľovského kolégia organistov, čestným členom Nemeckej spoločnosti priateľov organa (Nemecko), držiteľom Európskej ceny za sakrálnu hudbu (festival Schwäbisch Gmünd, Nemecko) a nositeľom veľkého kríža Alberta Schweitzera za zásluhy o umenie (Európska organová akadémia v Königsfelde, Nemecko).