Benediktínska duchovnosť

omnes

Vzkriesený Kristus sa zjavuje uprostred apoštolov, ktorí ho spoznávajú ako svojho Boha a Pána. Aj takto by sa dal charakterizovať pohľad na spoločenstvo mníchov žijúcich v kláštore. Spoločné prebývanie a pevné zakotvenie v tomto spoločenstve bratov (stabilitas in congregatione) je východiskový bod pre výstavbu domu Božieho, ktorým má byť každý kláštor. „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.“ (Ž 133,1) Mnísi ako bratia vytvárajú priestor, ktorý je Bohu taký blízky, že uprostred neho On sám prebýva (por. Ž 68, 6-7). Slová Písma, ktoré dávajú krásne zdôvodnenie tohto spôsobu života, prinášajú Skutky apoštolov, keď opisujú život kresťanskej komunity, plný altruizmu a úprimnej lásky (por. Sk 4, 32-37). Tak ako je významná úloha otca v rodine, také je postavenie opáta v spoločenstve mníchov. Dôležité je však jedno — opát je otcom komunity, ale zároveň služobníkom bratov a predovšetkým Krista, lebo reálnym opátom kláštora je a má byť Kristus.

coquina_l

Život v kláštore má byť školou duchovného umenia. Je to život odlúčenia od sveta, ktorého náplňou je hľadanie Boha. Podstatným prvkom benediktínskej spirituality je postoj, ktorý nachádzame už v prvých slovách Prológu Reguly. „Počúvaj“ (obsculta) — maj postoj pozornej bdelosti voči hlasu Boha a jeho vôli. Je to imperatív, ktorým sa Boh obracal od vekov k svojmu vyvolenému ľudu (por. Dt 4, 1). Počúvať a do svojho srdca prijať Božie výroky. A za tým všetkým sa skrýva nádej prisľúbenia (por. Prís 4, 10). Boh má ukazovať cestu múdrosti, od mnícha sa vyžaduje nakloniť uši svojho srdca (inclina aurem cordis). Radikálne a zároveň vznešene sa prihovára Benedikt každému vstupujúcemu na cestu života v kláštornej komunite.

sakristia_l

Od takto chápaného vzťahu k slovu Boha, k jeho vôli, ktorá je mníchovi predkladaná aj ľudskou rečou opáta a predstavených, odvíja sa akcent na poslušnosť plynúcu z pokory ako jeden z pilierov spirituality.
Počúvanie vyžaduje atmosféru ticha, atmosféru, v ktorej je možné bdelo vnímať prítomnosť Boha. A tak už Benedikt implicitne diferencuje mlčanlivosť (taciturnitas) ako vnútorný a východiskový princíp vnímavosti a mlčanie (silentium) ako bezpodmienečný, ale predsa len vonkajší predpoklad.

concrete_l

Mních je povinný rozlišovať dobré od zlého, ale i lepšie od dobrého. Má nadobudnúť múdrosť miernosti, a tak vykročiť na zlatú kráľovskú cestu nasledovania Krista a objavovania Boha vo všetkom. „Aby bol vo všetkom oslávený Boh“ (por. 1 Pt 4, 11) — tento výrok apoštola citovaný Benediktom v Regule sa stal známym heslom benediktínskej spirituality, ktorý napokon má silnú aktuálnosť aj v dnešnej dobe.

Ovocím života v kláštore má byť radosť a láska. Láska, ktorej absolútnym objektom je Boh. Ale zároveň aj láska, ktorá slúži — bratom, chorým, hosťom. Láska, ktorá v každej situácii nachádza Kristovu tvár. Láska, ktorá sa zapaľuje posväcovaním každého okamihu. Lebo každý moment dňa má mních prijímať ako dar z Božích rúk. Má ho posväcovať modlitbou i prácou a modlitba má byť ustavičná (por. 1 Sol 5, 17). Z toho plynie i členenie času v kláštore a dôraz, ktorý je položený na slávení liturgie hodín, centrálne postavenie Eucharistie a povinnosť stálej individuálnej modlitby mnícha ako výraz neustáleho prebývania pred tvárou Boha. Modlitba má vyvierať z meditácie večných právd Svätého písma, odtiaľ vyplýva význam čítania posvätných textov (lectio divina).

lectio_l

Benediktínsky kláštor má byť domom Božím uprostred sveta, ktorý je však otvorený pre človeka ochotného hľadať, pre človeka, ktorý je v núdzi, pre prichádzajúceho Krista (por. Gn 18, 1-8; Hebr 13, 2; Rim 12, 13). Je odlúčený od sveta a zároveň pozýva vstúpiť do atmosféry prítomného Boha.
Každodenným cieľom kláštora, ktorý má byť domom bratov, je stávať sa príbytkom živého Boha. Ovocím všetkého snaženia sa stáva ten príznačný a v histórii tak blahodarný pokoj — „pax benedictina“. Pokoj, ktorý dáva Boh a ktorý možno rozdávať ďalej. Tak sa môže stať ostrovom pokoja v búrlivom mori dnešného sveta, majákom, ktorý svetlom pokoja priťahuje k Bohu a predovšetkým znamením prítomnosti Boha ako absolútneho Pána.